...Piateho dňa mesiaca lovu, roku 1990, sa skupina dievčat rozhodla, že otvorí svoje srdcia skautským myšlienkam a skautskému duchu a pod vedením sestry Čajky sa prihlásili na "oboznamovaciu" lehotu, aby sa neskôr mohli stať členkami Slovenského skautingu. Zoznámili sa s históriou svetového a nášho skautingu, s ideami a náplňou skautského hnutia. Vytvorili štyri družinky - Čajky, Lastovičky, Pinky a Sýkorky, ktoré dali základ novému, v poradí štvrtému oddielu skautiek v Trenčíne. "Vydali sme sa cestou poznania, nuž otvorme oči a srdcia dokorán. Rozdávajme lásku, ochotu, pochopenie pre svojich blížnych a chráňme našu prírodu. Dajme sa viesť svojimi ideálmi a nikdy ich nezraďme."...

Prvý rok bol pre nás plný nových zážitkov. Prvý výlet, prvá brigáda, upratovanie našej prvej klubovne, plnenie bodov nováčikovskej skúšky, prvé sľuby, Betlehemské svetlo..... Ušili sme si oddielovú a družinové vlajky a postupne sa dostávali do tajomstiev a krás skautingu. Potom nás prekvapovali vydarené akcie jedna za druhou. Začali sme si dopisovať so skautským oddielom v Barcelone. Medzi našimi skautkami sa objavila prvá družinka včielok. Skutočne veľkolepé boli naše prvé oslavy Dňa sesterstva. Sestra Ochrana vybavila na náš sviatok chatu mimo civilizácie a spolu s ostatnými oddielmi sme prežili nádherné chvíle plné hier, súťaží, spevu a spomínania na ostatné skautky a včielky na celom svete. To sme ešte netušili, že sa časom s mnohými z nich aj zoznámime. Prvé naše skautské zahraničné stretnutie sa uskutočnilo v júli 1991 vo Švajčiarsku. Spoločný švajčiarsko-slovenský tábor nás prekvapil a potešil. Ukázalo sa, že hoci sme veľmi mladý oddiel, naše vedomosti a zručnosti častokrát prevyšovali znalosti domácich skautiek. Bolo to príjemné poznanie,

ktoré nás naplnilo hrdosťou. Nasledujúci skautský rok sa prehupol ako sen a bol tu ďalší tábor, Svojsíkov pretek, okresný zraz v Lednických Rovniach, výlety, pobyty na chate. Skrátka, nádherný skautský život vyplnený učením sa v praxi a hrami. Pomaly nás pribúdalo a oddiel sa rozrastal. Začalo sme pravidelne vyrábať a posielať skautské pozdravy ku Dňu skautov, ku Dňu sestrestva, veľkonočné, vianočné a samozrejme aj táborové. Nadviazali sme úzky kontakt so skautkami zo Zvolena. Čas sa nezastavil a prišiel rok 1995 a s ním aj medzinárodné Jaboree v Holandsku. Náš oddiel úspešne reprezentovala sestra Veverica. Prešli prázdniny a na jeseň sme spolu s 1. oddielom skautiek vymysleli a pripravili prvú časť neskôr tak úspešnej medzimestskej hry Zvedavku mestskú. Naše dievčatá s radosťou privítali zástupkyne z iných miest a od tejto doby sa takmer každý mesiac rok čo rok stretali v inom meste, kde prebiehala ďalšia časť Zvedavky. Spoznali sme Bratislavu, Trnavu, Piešťany, Nitru, Nové Mesto, Zvolen, Banskú Bystricu, Dubnicu a iné. Naša činnosť bola obohatená o pravidelné karnevaly, country bále, pričom aj naďalej sme vylepšovali oslavy Mikuláša a Vianoc. Do našich radov prišli prvé vĺčatá a utvorili družinu Mravcov. Začali sme hrávať veľké celoročné hry - Leví kráľ, Poklad kapitána Krivého fúza, Robinsona. Každoročné oddielové narodeniny sme oslavovali mimoriadne dôkladne - veľa hier, súťaží a poschodová torta, ktorá bola z roka na rok väčšia, pretože aj naše rady sa utešene rozrastali. V roku 1997 sa pomerne veľká skupinka skautiek nášho oddielu zúčastnila národného Jamboree v Dánsku. Naša reprezentácia Slovenska a nášho skautingu mala veľký úspech. Naše dievčatá perfektne zvládli hudobné nástroje - husle i flautu, ľudové tance, angličtinu, nemčinu i španiečninu, v skautskej zručnosti sa tiež nenechali zahanbiť. Dostalo sa nám veľkej cti - prijala nás samotná dánska princezná Benedikte. Na záver tábora sme navštívili aj slávny Legoland. Ďalšie zahraničné stretnutie sa uskutočnilo v Anglicku a tak sa v našej kronike objavila fotografia Lorda Baden Powella spolu s našou Pandou. Samozrejme, miesto stretnutia bolo múzeum voskových figurín.
V roku 1997 sa náš mnohočlenný oddiel rozdelil a vznikol nový 4. roj včielok.

4. roj včielok a 4. oddiel skautiek
Pretože roj včielok vznikol prirodzenou cestou z oddielu skautiek, história obidvoch oddielov sa aj naďalej odvíjala spoločne. Spoločné výlety, akcie, súťaže, skautky pomáhali včielkam a tie staršie im robili radkyne družín. V roku 1998 sme nadviazali užšiu spoluprácu s našimi bratmi zo 4. oddielu skautov. Porozumeli sme si skvele a tak sa niet čo čudovať, že o pár rokov neskôr sme založili spoločný zbor. Stretli sme sa hneď v lete na Eurocore 98 a boli sme radi, že si tak dobre rozumieme. V nasledujúce lete sa naše tri skautky zúčstnili akcií na skvelej Lesnej škole v Jaďovej. A opäť nový skautský rok, spoločné neuveriteľne krásne chvíle - posedenie pri čaji, posedenie v prestrojení

za skautky z inej krajiny, rozprávkové posedenia, jesenné hry a súťaže, šarkaniáda, vianočné večierky. A prišiel rok 1999. Prišlo ďalšie svetové Jamboree, tentoraz v Chile a my sme tam, samozrejme nemohli chýbať. Nadviazali sme nové priateľstvá, postretali sa so starými známymi z Holandska a z Dánska. Až sa nám zdalo, že ten bežný skautský oddielový život po týchto zážitkoch už nebude taký neobyčajný. Našťastie sme sa veľmi mýlili. S novým rokom prišli nové aktivity- -spoločne sme začali chodiť do kina, na výstavy, pokračovali vo Zvedavke mestskej. Prežili sme nádherný tábor so Zvolenčankami. V roku 2000 prišla spolu s letom aj celosvetová skautská akcia pre roverov - Moot. Zúčastnila sa jej iba naša Panda, pretože ostatní starší skauti a skautky pripravovali a viedli letný tábor pre naše štvrté oddiely skautiek

a včielok. Však nám to všetkým potom Panda pekne dopodrobna porozprávala. Nasledujúci rok 2001 nám pripravil nejedno prekvapenie. Ale tým najväčším bolo snáď vytvorenie nového spoločného zboru vytvoreného zo štvrtých oddielov - vznik nášho 87. zboru Bufiniek. Ako zbor sme sa pustili do práce naozaj s vysúkanými rukávmi. Zorganizovali sme Deň narcisov, zúčastnili sa na záchrane žabiek, získali prvé a tretie miesto na Zvedavke zoologickej v Bojniciach. Letné tábory boli ešte veselšie. Naši bratia nás boli nielen navštíviť, ale pomohli nám v neustávajúcich dažďoch nazbierať poriadnu zásobu dreva. Ako čas ukázal, bolo to naozaj veľmi dobré zborové spojenie. Veríme, že aj naďalej nás čakajú pekné slnečné dni plné priateľstva a pekných zážitkov.